V štvrtej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:

• Prečo máme nedostatok pedagógov.
• A či to súvisí s veľkým počtom neodborne odučených hodín.
• Či pomôžu regionálne príplatky a aké sú platy učiteľov.
• Zisťujeme aj to, či vieme, ako budúcich učiteľov vzdeláme.
• ⁠Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.⁠

Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.

***

Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na ⁠⁠⁠⁠https://hnonline.sk/predplatne⁠⁠⁠⁠. ***

Už sme spolu hovorili o ⁠podpriemerných výsledkoch⁠ vzdelávania, zlepšiť to môžu práve učitelia. Pomôcť ⁠znevýhodneným deťom⁠ dobehnúť svojich spolužiakov môžu tiež učitelia. Zmeniť prístup a ⁠rozbehnúť reformu⁠ na našich školách môžu opäť len učitelia. Na jednu profesiu je to akási priveľká záťaž, no vo vzdelávaní sú kľúčoví práve oni.

Bojujú však s viacerými problémami, nízkymi platmi, nedostatočným financovaním školstva a učia aj problematické triedy bez adekvátnej podpory. Byť dnes pedagógom pritom neznamená obdiv a ani úctu okolia.

Aj keď učitelia sú kľúčom ku kvalitnému vzdelávaniu, čelia viacerým problémom. Kedysi atraktívne povolanie je dnes jednou z najžiadanejších pozícií na zamestnaneckých portáloch.

Napríklad v máji hľadali školy rekordný počet učiteľov, chýbalo ich skoro dvetisíc. Riaditelia najviac hľadali matematikárov, informatikov či učiteľov anglického jazyka. Z učiteľov sa tak stalo tretie najžiadanejšie povolanie na pracovnom trhu.

„Keď sa pozrieme na dáta a na regionálne rozdiely, tak vidíme, že špecificky v Bratislave je dopyt omnoho vyšší ako v iných regiónoch. Najvyšší kontrolný úrad vychádzal z dát Edujobs, ktoré zbiera práve tieto inzeráty a zistil, že z tisíc žiadostí je 400 alebo 500 práve v hlavnom meste,“ hovorí analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.

Nedostatok pedagógov si už pritom vyberá svoju daň vo vzdelávaní. Čoraz viac predmetov je učených neodborne. Národný kontrolný úrad navyše zistil, že počet neodborne odučených predmetov, ktoré školy nahlasujú ministerstvu školstva, nesedí so zisteniami Štátnej školskej inšpekcie.

Najväčšie problémy boli pri informatike. Školy do systému zapísali, že učia odborne takmer 68 percent hodín. Podľa inšpektorov je to však len 42 percent.

„Potom prichádza na scénu to, čo sa deje posledné roky, že rodičia si zabezpečujú doučovanie, platia si učiteľov navyše. Čiže tým, že dlhodobo tá kvalita nie je témou, tak sa rodičia zariadili, že už ani neočakávajú od tých škôl niečo výrazne kvalitné. Medzinárodné merania nám ukazujú, že robte niečo, hľadajte cestu. Ale ten rodič chápe, že je to dlhá trať a on nemôže toľko čakať, takže každý rodič sa začal starať sám o seba a tým pádom zabezpečuje vzdelanie aj doma cez doručovateľov,“ vysvetľuje šéfka Štátnej školskej inšpekcie Alžbeta Štofková Dianovská.

O učiteľoch, ktorí sú kľúčom k lepšiemu vzdelávaniu, je štvrtá podcastovej minisérie Ema má mamu.

***

WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu

FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny

IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/

X: https://twitter.com/hnonline

V bonusovej epizóde podcastu Ema má mamu sa dozviete:

• Prečo sa škola v Budimíre zapojila do reformy, aj keď majú dobré výsledky.
• Ako sa vysporiadali so začlenením detí z Ukrajiny.
• A prečo sa rozhodli zakázať mobilné telefóny.

Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.

***

Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na ⁠⁠⁠⁠https://hnonline.sk/predplatne⁠⁠⁠⁠.

***

WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu

FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny

IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/

X: https://twitter.com/hnonline

V tretej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:

• Prečo je na našich školách bežné memorovanie.

• Aké zmeny zavádza kurikulárna reforma.

• Prečo s reformou nesúhlasí školský odborový zväz.

• A aké skúsenosti majú v základnej škole v Budimíre, kde zmena už prebieha.

Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.

***

Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na ⁠⁠⁠https://hnonline.sk/predplatne⁠⁠⁠. ***

Zazvoní, deti si posadajú do lavice, príde učiteľ a začne svoj 45-minútový výklad. Hodina, akú sme bežne zažívali aj my, mávajú aj dnešné deti. Ide o takzvané frontálne vyučovanie. Myslíte si, že takéto vyučovanie stačí? Dáta ukazujú, že tento typ učenia v súčasnosti nestačí.

Prieskum organizácie Živica pritom ukázal, že každý druhý učiteľ vyšších ročníkov na základnej škole najčastejšie využíva presne takýto spôsob výučby, teda výklad „spred tabule“ alebo „spoza stola“.

Navyše každý tretí číta text z učebnice alebo z pripravených poznámok a žiaci si počas toho robia zápisky. Keď si potom spomenieme na ⁠testy PISA⁠ či iné merania, nie sú podpriemerné výsledky až takým prekvapením. Slovenské školstvo tak akútne potrebuje zmenu a jedna reforma práve prebieha.

„Náš vzdelávací program vychádzal ešte zo 70. rokov. To si treba povedať úplne na rovinu, že základy sú v 70. až 80. rokoch. Preto nedokážu reagovať na súčasné potreby. Vidíme to aj na základe mnohých výsledkov rôznych meraní, že vzdelávacie výsledky slovenských žiakov nie sú uspokojivé, nie sú dobré. Prehlbuje sa nám priepasť medzi počtom excelentných žiakov,“ vysvetľuje riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže Petra Fridrichová.

Komplexná reforma vzdelávania, ktorá by povedala, čo sa má učiť a akým spôsobom, už niekoľko generácií neprebehla. Bežne sa stalo, že nový minister či ministerka v naplánovaných zmenách nepokračovali. A tak sa návrhy a nápady z ministerských stolov nepreniesli do školských lavíc. Zmena nastala až s kurikulárnou reformou. Prvýkrát sa na nej začalo pracovať za ministra Branislava Gröhlinga, postupne si ju však osvojili aj všetci následní šéfovia rezortu školstva: Ján Horecký, Daniel Bútora a aj súčasný Tomáš Drucker.

„My sme mali už takú jednu reformu v roku 2008 za ministra Mikolaja, ktorý zavádzal dvojúrovňové kurikulum. To znamená, že štát zavádzal nejaké štandardy a školy si mali prispôsobovať obsah ešte na svoje nejaké lokálne podmienky a potreby. Táto reforma bola určite menej pripravená ako tá súčasná a určite menej sa investovalo aj do podpory škôl, aby to dobre zaviedli. Ak by sme to porovnali s touto reformou, tak táto sa snaží vychytať mnohé z problémov, ktoré sa ukázali pri reforme z roku 2008,“ vysvetľuje analytik Centra vzdelávacích analýz a vyštudovaný pedagóg Martin Rehúš.

O kurikulárnej reforme, ktorá je zatiaľ v testovacej fáze, je tretia časť podcastovej minisérie Ema má mamu.

***

WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu

FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny

IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/

X: https://twitter.com/hnonline