Je žartovanie o holokauste, ako to pred niekoľkými týždňami predviedli redaktori podcastu v mienkotvornom slovenskom denníku, v poriadku? Kde sú vlastne hranice humoru? Na akú tému by si nedovolil žartovať on? Odpovede nielen na tieto otázky sa v relácii KRIŽOVATKY pokúsil priniesť známy humorista a imitátor Rasťo Piško. „Nepatrí sa žartovať na účet detí, starých, chorých, chudobných a bezmocných. Naopak, uťahovať by sme si mali z mocných, bohatých, pyšných, arogantných, prípadne aj sami zo seba,“ povedal Dobrým novinám skúsený humorista, ktorý sa preslávil najmä na televíznych obrazovkách.

Vraví sa, že nová generácia sa čoraz viac vzďaľuje od prírody a zaujímajú ju iba moderné technológie. Ekologička Katarína Vajliková s tým do istej miery súhlasí. Zároveň je totiž vedúcou Strediska environmentálnej výchovy Dropie na Žitnom ostrove, kde sa prostredníctvom rôznych pobytov a akcií usiluje priblížiť deťom to, na čo boli ich rodičia často zvyknutí z minulosti.

Návšteva tohto miesta býva v prípade mnohých mestských detí prvým výrazným kontaktom s prírodou, čo najskôr prekvapí ich - a ich reakcia následne prekvapí ju. Pre Dobré noviny prezradila, čo deťom v stredisku ponúkajú, aký bol jej najšokujúcejší zážitok, ale aj dôležité informácie o tom, ako sa mení naša krajina a príroda.

Začiatkom februára postihlo Turecko a Sýriu obrovské nešťastie. Séria mimoriadne silných zemetrasení a dotrasov si vyžiadala už viac ako 50-tisíc mŕtvych, no zároveň spojila milióny ľudí. Na miesto mierili záchranné tímy z celého sveta vrátane Slovenska a neváhali riskovať svoje životy. Reportáž priniesla aj rozhlasová redaktorka RTVS Soňa Weissová, ktorá keď sa dozvedela, že môže ísť, neváhala. V relácii KRIŽOVATKY nám prezradila, či nemala obavy, aké pocity v nej niekoľkodňový pobyt v Turecku zanechal, ale aj to, ako sa tam ľahko mohla prísť o život.

Rozvody a rozhodovanie o starostlivosti o deti nie sú jednoduchými procesmi. Neraz prinášajú množstvo problémov a v prípade preťažených súdov sa môžu ťahať aj rok, čo môže negatívne ovplyvniť vývoj detí. Vedeli ste však, že už aj na Slovensku funguje metóda, vďaka ktorej dokážu naše súdy s pomocou odborníkov pri rozvodoch vyriešiť aj zdanlivo neriešiteľné problémy, predísť konfliktom a skrátiť dobu tohto konania? S tzv. Cochemským modelom slávia úspech najmä na východe Slovenska. O tom, ako funguje a aký je jeho hlavný prínos v porovnaní s klasickým rozvodovým konaním, nám prišla porozprávať Eva Farkašová, sudkyňa Okresného súdu v Prešove.

Učarovala jej poriadne exotická lokalita, ktorá sa svojím pôsobením na futbalových majstrovstvách zapísala aj do povedomia Slovákov. Lekárku a bývalú viceprimátorku Bratislavy Iveta Plšekovú už odmalička fascinovalo cestovanie - zatiaľ čo jej rovesníci mali vylepené plagáty z Brava, ona oca poprosila o mapu Sahary. Vášnivá cestovateľka svoje zaľúbenie našla v Maroku, pričom vlastní cestovnú kanceláriu, ktorá ponúka zájazdy do tejto krajiny. V relácii KRIŽOVATKY prezradila, čím ju Maroko tak zaujalo, čo všetko tam môžeme zažiť a čím je krajina špecifická.

Vojna na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko, už trvá takmer rok, no za ten čas sa jej charakter výrazne zmenil. Zásluhu na tom okrem húževnatých obrancov na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským majú aj dodávky zbraní a techniky, ktoré prichádzajú od spojeneckých krajín. A ako tvrdí vojnový analytik Vladimír Bednár, práve pomoc Ukrajine môže byť kľúčovým faktorom, ako to dopadne. V relácii KRIŽOVATKY vysvetlil, ako sa zmenila ruská stratégia, prečo ide o konflikt civilizovaného sveta s ruským chápaním sveta, a prezradil, aké sú jeho prognózy.

Martin Navrátil, jeden zo zakladateľov portálu Travelistan, nám pred pár týždňami rozprával o prípravách na najväčšie dobrodružstvo jeho života - výpravu na južný pól. Nebezpečná cesta Antarktídou, ktorá trvala 47 dní a prešiel počas nej 1047 kilometrov, našťastie dopadla dobre. Som rád, že si tento svetobežník našiel čas a do relácie KRIŽOVATKY prišiel opäť, aby nám prezradil zaujímavosti o tejto napínavej a náročnej výprave. Ako vraví, po jej absolvovaní cíti ešte väčší obdiv voči prvým bádateľom, ktorý takéto niečo zvládali bez vymožeností dnešných technológii a boli odkázaní sami na seba.

Modelkou sa stala už v naozaj mladom veku, čo jej otvorilo brány do celého sveta. Cestovanie však prinášalo nielen pekné okamihy, ale aj samotu a plač. Neskôr sa z Ivice Juskovej, vtedy ešte Slávikovej, stala Miss Slovensko 2005. Jej život sa zmenil, postupne si ale uvedomila, že krása, o ktorej okolo nej všetci hovoria aj v súvislosti s ňou, nie je len na povrchu. V relácii KRIŽOVATKY nám Ivica Jusková porozprávala o svojom prerode aj o tom, ako dnes vedie úspešný obchod s českým a slovenským dizajnom.