V tomto rozhovore sa znovu vraciame k otázkam grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie, konkrétne k jeho kritickým a angažovaným polohám, o ktorých sa budem rozprávať s Katarínou Balážikovou, grafickou dizajnérkou a pedagogičkou, spoluzakladateľkou platformy Open Design Network a mimovládnej organizácie Open Design Studio. Katarína získala doktorát na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU a vo svojej dizertačnej práci sa zaoberala výskumom kritickej praxe v oblasti grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie. Za tému toho rozhovoru som vybrala krátky úryvok, z čoho iného, ako z manifestu First things First, hoci nie z pôvodného od Kena Garlanda z roku 1964, ale z toho obnoveného z roku 2000, v ktorom sa píše: „Navrhujeme obrátenie priorít v prospech užitočnejších, trvalejších a demokratickejších foriem komunikácie – obrat v uvažovaní od marketingu produktov smerom k skúmaniu a tvorbe nového druhu významu.”

Viac na: www.paralelnyatelier.sk

Toto je druhá časť rozhovoru s docentom Richardom Sťahelom na tému Antropocén. Prvú časť rozhovoru si môžete vypočuť tu. V tejto časti rozhovoru sa rozprávame o tom, či máme v histórii ľudstva nejaké pozitívne precedensy civilizácii, ktoré dokázali žiť udržateľne v rámci obmedzených zdrojov, a taktiež sa pána docenta pýtam, čo príde po Antropocéne. V histórii ľudstva doteraz zanikla prakticky každá civilizácia, s výnimkou tej čínskej. Takmer pri všetkých zánikoch civilizácii zohralo prekročenie limitu udržateľnosti veľmi dôležitú rolu. Negatívnych precedensov je teda mnoho. Humanitné vedy nás učia, ako kolabovali predošlé civilizácie a my aj napriek tomu konáme, akoby tej našej, industriálnej, nič podobné nehrozilo. V nových podmienkach planéty, ktoré definuje klimatická nestabilita Antropocénu fungujeme so starými svetonázormi a modelmi uvažovania. Jednou z mnohých obáv dôsledkov klimatickej krízy je, že tieto zmeny rozvrátia spoločnosť natoľko, že prestane existovať ako celok.

Viac na: www.paralelnyatelier.sk

Antropocén je pomerne nový geochronologický termín, označujúci obdobie, v ktorom ľudia svojou činnosťou začali ovplyvňovať zemský ekosystém na globálnej úrovni. Hoci sa termín Antropocén pôvodne odkazuje na geológiu, štandardne sa už používa aj v kontexte iných vied – biológie, sociológie, ekológie, ekonómie, politológie, či filozofie. Mojim hosťom je docent Richard Sťahel, filozof a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Filozofického ústavu Slovenskej Akadémie Vied v Bratislave a špecializuje sa na environmentálnu a politickú filozofiu a tiež filozofiu ľudských práv. Rozhovor s docentom Richardom Sťahelom som sa rozhodla uverejniť v dvoch častiach, pretože mal pôvodne celý viac ako 2 hodiny. Antropocén, ktorý je bezprostredne spätý s klimatickou krizou, je témou oboch z nich. V prvej časti sa s docentom Sťahelom rozprávame o tom, čo to vlastne Antropocén je, aké podmienky ho definujú a prečo na tak závažné varovania vedcov a dokonca aj na našu bezprostrednú skúsenosť so zmenou klímy ako spoločnosť nereagujeme.

Viac na www.paralelnyatelier.sk