Nadi Köhlerovej lekár pri narodení prorokoval skorú smrť, keďže sa narodila veľmi maličká a slabá. Niet divu - jej mamička nevidela dva roky slnečné svetlo a trpela podvýživou. Od roku 1942, kedy mala nastúpiť do židovského transportu, sa ukrývala v pivnici pred nacistami. Lekár sa, našťastie, mýlil. Z Nade vyrástla silná a temperamentná žena, ktorá ustála mnoho životných skúšok. Na jednej strane chránila manžela a celú svoju rodinu pred Štátnou bezpečnosťou, na strane druhej jej od muža chýbala podpora.

Pilot Imrich Gablech sa narodil 4. novembra 1915 v slovenskom Hrachovišti. 7. júna ako prvý Slovák spolu s ďalšími tromi pilotmi odletel zo Slovenska do Poľska. Spoločne s ďalšími poľskými i československými letcami bol nedaľeko rumunských hraníc zatknutý Červenou armádou. Prežil dva roky v sovietskom gulagu. Po vypuknutí vojny sa dostal do Anglicka. Pri jednom z cvičných letov prežil tzv. black-out – výbadok vedomia. Zo zdravotných dôvodov prestal lietať a stal sa dispečérom na letisku. V roku 1949 bol vyhodený z armády. Následne ho 4-krát vyhodili zo zamestnania. V roku 2005 vyšla na Slovensku jeho životopisná kniha. Imrich Gablech dosiahol hodnosť plukovníka a je držiteľom mnohých vyznamenaní a medailí. Zomrel 16. októbra 2016.

Takmer celý život Jána Paulinyho bol poznačený nepriazňou režimu, ústrkov a ponižovania si užil naozaj veľa aj keď bol naozaj schopný človek vo svojej oblasti, zootechnike, a mal aj manažérsky talent. Ten naplno uplatnil až po revolúcii, keď sa, už na dôchodku, stal starostom rodnej Dobrej Nivy.

Život Karola Dubovana je naplnený čistou láskou k Bohu. Tú doňho vložili rodičia a on ju celý svoj život šíril celým svojím bytím, manželstvom, prostredníctvom detí a spoločenstva. Dnes sa nám môže zdať až neuveriteľné, že žiť kresťanstvom a konať dobro v mene pána Boha bolo kedysi zakázané.

Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politická situácia pokrivili mnoho charakterov a poznačili našu spoločnosť. Prežívanie náboženstva a žiť kresťanský život pod dohľadom štátnej moci bolo veľmi náročné. No našťastie sa našli aj takí, ktorí aj v tej ťažkej dobe dokázali nielen kresťanstvom žiť, ale šíriť ho aj medzi ďalších ľudí.

Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.

Druhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať rôzne partizánske skupiny. Hoci bola Vlasta len malé dievča, pamätá si nielen na zlobu nemeckých vojakov, ale aj na častokrát bezohľadné správanie sa partizánov.

Stanislav Hlučka bol počas 2. svetovej vojny členom československej zahraničnej armády a príslušníkom RAF, vojenského letectva britských ozbrojených síl. Ako vojenský letec sa zapojil aj do SNP, no aj napriek tomu bol v roku 1948 zatknutý a vo vykonštruovanom súdnom procese odsúdený na 5-ročný trest odňatia slobody.

Narodil sa na Východnom Slovensku. V roku 1935 zmaturoval a šiel študovať medicínu do Prahy. V roku 1939 sa po uzavretí vysokých škôl vrátil domov, do novovzniknutého Slovenského štátu, kde bol odvedený do pracovných oddielov, kde slúžili najmä Rómovia a Židia.

Rozhodol sa emigrovať do Palestíny, na vysťahovaleckej lodi vyplával z Bratislavy v roku 1940 a zažil príbehy ako z dobrodružného filmu. Po stroskotaní lode boli zachránení Britmi a Josef bol následne internovaný v egyptskom väzení v Alexandrii.

Po prepustení vstúpil v máji 1941 do československej armády v Alexandrii a bojoval pri Tobruku pri Dunkerque. V roku 1946 si dokončil štúdiá na lekárskej fakulte a o rok neskôr prešiel na chirurgické oddelenie nemocnice Na Bulovke, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku.