Na Slovensku stúpa počet potravinových alergií či intolerancií, najmä u dospelých. Stúpa počet nových alergií. Ak máte pocit, že trpíte intoleranciou na nejakú potravinu, odborník z Jesseniovej lekárskej fakulty UK, profesor Miloš Jeseňák odporúča, aby ste si viedli detailný potravinový denník toho, čo ste zjedli, v akom množstve a aké malo jedlo zloženie. K tomu si pripíšte ťažkosti, ktoré sa objavili, či už bolesti brucha, hnačka či vyrážky na koži.

„Stúpa počet pacientov s histamínovou intoleranciou či pacienti s takzvaným ´syndrómom čínskych reštaurácií´, čo je reakcia na nadmernú konzumáciu jedál s obsahom glutamanu sodného. Ide o potravinovú intoleranciu, nie alergiu. Objavujú sa aj reakcie na morské plody, rôzne formy exotického ovocia - máme niekoľko pacientov s alergiou na liči či avokádo. Časti potravinových alergií sa vieme preventívne vyhnúť tým, že deťom medzi 4. a 7. budeme dávať všetky potraviny typické pre naše geografické pásmo - orechy, ryby, vajcia či mlieko. Optimálne počas dojčenia,” myslí si renomovaný klinický imunológ, alergológ a pediater, profesor Miloš Jeseňák z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Slovensko má podľa minuloročného majetkového indexu Deloitte najdrahšie nehnuteľnosti v pomere k príjmom v Európe. Priemerný Slovák potrebuje asi 14 ročných príjmov, aby si mohol dovoliť byt s rozlohou 70 metrov štvorcových. Bratislava je druhým najmenej dostupným hlavným mestom v Európe, pokiaľ ide o obstaranie si vlastného bývania. O tom, kedy je vhodný čas na kúpu bytu a ako bude vyzerať dostupnosť bývania v budúcnosti, nám viac porozpráva geograf, pán doktor Ján Výbošťok z Katedry regionálnej geografie a rozvoja regiónov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. „Môže sa zdať, že ľudia, ktorí sa sťahujú z mesta do dedín budú mať dopad na pokles cien nehnuteľností, no často odchádzajú v dôsledku zvyšujúceho sa rastu cien nehnuteľností. Najrýchlejšie populačne rastúce sú územia dnešných menších miest, no aj napriek tomu to nemá zásadnejší vplyv na pokles cien bytov, “ myslí si odborník.

Viaceré školy v uplynulých týždňoch dostali výhražný e-mail o bombovom útoku. Od streľby na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, pri ktorej útočník zabil 14 ľudí, prešiel pol rok. Ako by sme sa mali správať v podobných prípadoch?

„Do boja s útočníkom by sme sa mali púšťať iba v prípade krajnej núdze. Za bežných okolností by sme sa nemali hrať na hrdinov: Na spacifikovanie útočníka je tu policajný zbor,“ myslí si bezpečnostný analytik Braňo Tichý, ktorý spolu s Martinom Kráľovičom vykonali bezpečnostný audit Univerzity Komenského.