Na Slovensku stúpa počet potravinových alergií či intolerancií, najmä u dospelých. Stúpa počet nových alergií. Ak máte pocit, že trpíte intoleranciou na nejakú potravinu, odborník z Jesseniovej lekárskej fakulty UK, profesor Miloš Jeseňák odporúča, aby ste si viedli detailný potravinový denník toho, čo ste zjedli, v akom množstve a aké malo jedlo zloženie. K tomu si pripíšte ťažkosti, ktoré sa objavili, či už bolesti brucha, hnačka či vyrážky na koži.

„Stúpa počet pacientov s histamínovou intoleranciou či pacienti s takzvaným ´syndrómom čínskych reštaurácií´, čo je reakcia na nadmernú konzumáciu jedál s obsahom glutamanu sodného. Ide o potravinovú intoleranciu, nie alergiu. Objavujú sa aj reakcie na morské plody, rôzne formy exotického ovocia - máme niekoľko pacientov s alergiou na liči či avokádo. Časti potravinových alergií sa vieme preventívne vyhnúť tým, že deťom medzi 4. a 7. budeme dávať všetky potraviny typické pre naše geografické pásmo - orechy, ryby, vajcia či mlieko. Optimálne počas dojčenia,” myslí si renomovaný klinický imunológ, alergológ a pediater, profesor Miloš Jeseňák z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Slovensko má podľa minuloročného majetkového indexu Deloitte najdrahšie nehnuteľnosti v pomere k príjmom v Európe. Priemerný Slovák potrebuje asi 14 ročných príjmov, aby si mohol dovoliť byt s rozlohou 70 metrov štvorcových. Bratislava je druhým najmenej dostupným hlavným mestom v Európe, pokiaľ ide o obstaranie si vlastného bývania. O tom, kedy je vhodný čas na kúpu bytu a ako bude vyzerať dostupnosť bývania v budúcnosti, nám viac porozpráva geograf, pán doktor Ján Výbošťok z Katedry regionálnej geografie a rozvoja regiónov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. „Môže sa zdať, že ľudia, ktorí sa sťahujú z mesta do dedín budú mať dopad na pokles cien nehnuteľností, no často odchádzajú v dôsledku zvyšujúceho sa rastu cien nehnuteľností. Najrýchlejšie populačne rastúce sú územia dnešných menších miest, no aj napriek tomu to nemá zásadnejší vplyv na pokles cien bytov, “ myslí si odborník.

Viaceré školy v uplynulých týždňoch dostali výhražný e-mail o bombovom útoku. Od streľby na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, pri ktorej útočník zabil 14 ľudí, prešiel pol rok. Ako by sme sa mali správať v podobných prípadoch?

„Do boja s útočníkom by sme sa mali púšťať iba v prípade krajnej núdze. Za bežných okolností by sme sa nemali hrať na hrdinov: Na spacifikovanie útočníka je tu policajný zbor,“ myslí si bezpečnostný analytik Braňo Tichý, ktorý spolu s Martinom Kráľovičom vykonali bezpečnostný audit Univerzity Komenského.

„Hip hop netancujú iba chlapci. Aj napriek tomu, že na tanečných grafitoch sú väčšinou vyobrazení chlapci. V našej tanečnej škole je naopak, viac dievčat ako chlapcov,” tvrdí tanečníčka Bibiana Verebová, študentka prvého ročníka špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, ktorá je majsterkou Európy v Hip-Hop Battle 1vs1.

Tancuje už od ôsmich rokov, okrem hip-hopu ovláda aj klasické tance, jazz, ale aj moderné tance. Okrem toho pracuje ako trénerka v tanečnej škole GRIMMY v Prešove, kde učí deti v predškolskom veku. Minulý rok skončil jej tím, ktorý trénuje, na treťom mieste na Majstrovstvách sveta v tanci.

O tom, ako sa im podaril takýto úspech, nám viac porozprávala v podcaste Komunita.

Až tretina študentov Univerzity Komenského trpí depresiami, takmer každý desiaty študent sa lieči na psychické ťažkosti. Medzi 15 až 29 ročnými je samovražda až štvrtou najčastejšou príčinou smrti. Vyplýva to z prieskumu HBSC Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

„Mnohé výskumy poukazujú na to, že mladá generácia sa stáva otrokom novodobých technológií. O generácii alfa sa hovorí, že sú ´screenageri´. Pre túto generáciu je online priestor absolútne prirodzený. Ťažko rozlišujú medzi online a offline svetom, teda tým, čo sa stalo v skutočnosti a čo sa stalo na sociálnych sieťach,” tvrdí odborník.

Ako prinútiť mladých ľudí, aby boli otvorenejší a rozprávali o tom, čo ich trápi? Poradí vám psychológ, Mgr. Radoslav Blaho, PhD. z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Róbert Martin Hudec sa zúčastnil pobytu v Bergene, ktorý bol súčasťou projektu Bergen Bratislava.

„V Nórsku majú študentské domovy, ktoré sú spravované tak, aby v nich študenti vedeli nájsť kvalitné jedálne, knižnice či priestory na cvičenie. Okrem toho tu mali kvarter – dom, ktorý spravovali študenti, kde si organizovali svoje podujatia. Takéto zázemie, ktoré bolo hneď pri univerzite vám umožní lepší zážitok z celého štúdia a je to živšie.”

Najlepším zážitkom z Bergenu preňho bola plachetnica, ktorá predstavovala moderné laboratórium Univerzitz v Bergene. „S touto plachetnicou prešli oceány celého sveta a merali v nich znečistenie. Keď sa po roku vrátili aj s výsledkami, celé mesto ožilo festivalom, ktorý sa venoval téme znečistenia oceánov. Zapojili doň galérie či rôzne organizácie, ale aj samotnú univerzitu. Keď plachetnica prichádzala do prístavu, tak ju vítal nórsky kráľ,” spomína Róbert Martin Hudec, koordinátor pre Erasmus+ na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK.

Tento podcast je súčasťou projektu Bergen Bratislava: výmena poznania a ľudského kapitálu, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 149 934 € prostredníctvom Grantov EHP. Projekt bol spolufinancovaný v sume 26 459 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Chcete dobre investovať svoje financie a obávate sa rizika? Odborník z Katedry ekonómie a financií Fakulty managementu UK Mgr. Vladimír Mariak, PhD. odporúča dlhodobé investovanie. Investície so splatnosťou pod 10 rokov nemusia až také ziskové.

„Úplne ideálne je mať peniaze rozložené v čase a nedávať ich všetky do produktu, ktorý je dlhodobý. Rozložte si ich na termínový vklad či sporenie, ktoré síce nie je až také výnosné, no na druhej strane peniaze v krátkom čase neznehodnotí,” radí.

S odborníkom sme sa v podcaste Komunita rozprávali o tom, ako môžu študenti v čase vysokej inflácie ušetriť čo najviac peňazí.

Viac ako polovica populácie hráva digitálne hry. Závislosť od hrania počítačových hier je už niekoľko rokov psychiatrickou diagnózou, pričom počet ľudí s problémami v dôsledku hrania pribúda.

Mnohí z nás si možno predstavia malé deti či tínedžerov, ktorí od rána do večera sedia pred počítačom. Tento problém sa však netýka len ich. Práve dospelí pre hry odsúvajú pracovné či domáce povinnosti, zanedbávajú svoje deti alebo partnerov či partnerky. „Hľadajú v hraní pocit úspechu či významnosti v danej komunite hráčov, čo im v iných oblastiach života chýba,“ myslí si odborník na nelátkové závislosti, psychológ Adam Kurilla z Filozofickej fakulty UK.

Ako môžeme takémuto človeku pomôcť? Viac nám prezradil psychológ Adam Kurilla z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.